Warcraft 2: Tides of Darkness

Recenzia hry

Je to už celkom dávno, co sme privítali jednu z prvých a najlepších realtimových stratégií - Warcraft je dnes už skutočným pojmom. V roku 1996 vyšlo pokračovanie, ktoré prvý diel v mnohom prekonalo a vyšvihlo spoločnost Blizzard, ktorá má všetku túto krásu na svedomí, medzi hernú smotánku, ktorá zatial ani raz neklopýtla a nevydala zlý titul. Nejakým spôsobom sa však stalo, že sme na dokonalú fantasy stratégiu Warcraft 2: Tides Of Darkness pozabudli. Ale chyba je napravená a vy si môžete zavzpomínať na jednu z najlepších realtimových stratégií, aká kedy vyšla.

Warcraft 2 svoje kvality rozhodne nestavia na premyslenom príbehu - dejová linia je celkom jednoduchá a v priebehu celej kampane ustupuje do pozadia. Každý jednoducho vystačí s tým, že Ludia bojujú proti agresívnim Orkom, ktorý majú zálusk na královstvo Azeroth. Warcraft 2 ponúka celkom dve ťaženia, teda za každú stranu jedno. Misie sú za obe rasy navlas podobné, čo samozrejme neznamená, že by ste sa nudili. Čo nová misia, to nový problém. Prvé scénare predstavujú otázku niekolkych desiatok minút, ale už od tej piatej šiestej misie obtiažnost drasticky narastá. Naviac je treba mysliet hned na tri suroviny - drevo a zlato z prvého dielu zostalo a pribudla ropa, ktorá sa k stredovekým chrabrým rytierom nehodí, naviac obohacuje hru natolko, že si Warcraft 2 bez nej snáď ani nejde predstavit. Ja osobne si pamätám na demoverziu Warcraft2, kde sa ťažilo dokonca aj kamenie, ale našťastie BLIZZARD od tejto suroviny v konečnej úprave hry odstúpil.

Základom všetkého vo Warcrafte 2 sú slabučkí a mieromilovní pracanti (ak chcete roľníci, či robotníci). Taký bojovník sa síce boja nezúčastní (i keď sa kľudne môže, avšak nie je k tomu fyzicky a zbraňovo pripravený - práve preto najväčšie masakre prebiehajú pri zabíjaní nepriateľských pracantov), ale bez neho by ríša vôbec nefungovala. Robotník pustoší krajinu rúbaním stromov, ktorých drevo sa hodí pre stavbu budov, a takisto cupitá do bane, kde na chvílku zmizne a potom mieri do hradu s vrecom zlata na chrbáte. Netreba zdôrazňovat, že ako jediný vie stavať a opravovať všetky budovy. Aby robotníci nemuseli stíhať absolútne všetko, ťažbu ropy z útrob mora obstarávajú ropné tankery.

V podstate hry je inak Warcraft 2 realtimová strategia ako každá iná. V kasárňach sa za určitý počet jednotiek zlata cvičia rytieri, lučištníci a ktovie ešte čo. Všetkým jednotkám sa dá vylepšovat štíty, zbrane, učit ich nové kúzla, proste robiť z nich ešte väčšých tvrďasov a lepších bojovníkov. Všetci majú niekolko RPG atribútov, čo by mohlo znamenať, že sa panáci s pribúdajucími zkúsenosťami zlepšujú, ale skutočnosť je iná. RPG atribúty iba vyjadrujú, kolkokrát tá či oná jednotka bola vylepšená, alebo kolko kúziel vie. Na farmách sa pestuje jedlo sýtiace hladné krky bojovníkov a princíp – čím viac fariem máš, tým môžeš mať viac jednotiek - toto prevzala aj tak slávna hra ako Age of Empires, ale sú v nej farmy nahradené chyžami.

Warcraft 2 na rozdiel od svojho staršieho brata rozšíril vojny aj na morskú hladinu, ktorou brázdia vojnové lode, a vzdušný priestor, ktorý je zase územím drakov a jazdcov na gryphonoch. S pribudnutím týchto noviniek súvisia nové strategické možnosti - je napríklad dobré bombardovať pobrežné veže vojnovími loďami, aby sa tak otvorila cesta pre vylodenie pozemných jednotiek a tie následne previedly rýchle prepadnutie nepriatelskej dedinky. Ak má ale nepriatel väčšie a silnejšie vojsko, stačí vziať nohy na ramená, nejlepšie do transportných lodí, a utiecť. Naviac sa tak dajú vylákať nepriatelské jednotky k pobrežiu, které vojnové lode svojimi delami lahko spustošia a urobia v tejto situácii z bezbranných pešiakov a obrov náplň do paštieky. Ale ak príde balista (u Orkov katapult), situácia sa obracia a námorníci musia vylievať vodu a zašívať plachty.

Vo Warcrafte 2 sa môžeme stretnúť zhruba s tridsiatimi jednotkami, rozdiel medzi tými ludskými a orkskými neni neako velký. Síce jednotky inak vypadajú a inak sa hlasovo prejevujú, ale stále sa jedná o toho istého vojaka (prípadne loď alebo stroj) s iným názvom. Lidia majú napríklad elfieho lučištníka a Orkovia zasa Trolla hádzajuceho sekery. Ich vlastnosti a použitie v boji sú samozrejme úplne rovnaké. A tak je to so všetkými jednotkami, len jednu výnimku predstavujú kúzla. Zatial čo paladin sa môže na okamžik pozrieť na ktorékolvek miesto na mape, orkský obor-mág vie vyčarovať také lietajúce oko, ktoré sa hodí na prieskum mapy. No a čistokrvný mágovia majú úplne iný repertoár kúzeil než ich orkský protivníci, mŕtvi rytieri. Inak je paleta jednotiek vymyslená skvele a okrem obyčajného pešiaka, ktorého neskôr v hre nahradí rytier a kamikadze trpaslík (u Orkov Goblinovia), je nutné využívať jednotky úplne všetky. Rytier drví nepriatelské jednotky zblízka, lučištníci kropia svojou palbou nepriatelov z dialky a naviac sa vysporiadavajú so vzdušnými jednotkami. Balista zasa svojimi dalekonosnými oštepmi z dostatečne velkej vzdialenosti ničí nechutne silné obranné veže a mágovia so svojími kúzlami najdu uplatnenie kdekolvek. Nesmieme zabudnúť na priezkumné gnómské lietajúce stroje a niekolko námorných jednotiek. V tomto je práve skrytá genialita (ktorú Blizzard predviedol o niekolko rokov v hre StarCraft) Warcraft2. Bez využívania všetkých jednotiek a ich vzájomnej kooperácie rýchlo pohoríte. Toto samozrejme využíva počítač, ktorý moc velkou inteligenciou neovplýva, ale zato vás často nachytá na slivkách. Ak máte totiž početnú skupinu lučištníkov, pribehnú rozčúlený Ogrovia a zatlčú ich do zeme. A pokial frajeríte nepremožitelnou desaťičlennou skupinkou rytierov, môžete sa stavit, že priletia draci a opečú rytierov svojím ohnivým dychom do zlatova. No, jednoducho s jednotkami to Blizzard vymyslel skvelo.

Warcraft 2 sa naviac od vtedajšej konkurencie píšil síce trošičku rozprávkovou grafikou, ale grafikou totálne skvelou a plne v SVGA, s čím tá lepšia konkurencia – Westwood a jeho Command & Conquer – prišla o niekolko mesiacov neskôr v hre Command & Conquer: Red Alert. Naviac redalertovská SVGA grafika prakticky vôbec nefungovala a hra padala, mrzla a robila všemožné psie kúsky. Warcraft 2 jednoducho svojím grafickým zpracovaním tak trochu predbehol dobu. Bodaj by nie. Vďaka parádnej grafike fantasy atmosféra z hry priamo srší a napríklad rytieri, obrovia a ludské vojnové lode vypadajú skvelo. Nesmieme tak isto zabudnúť na vynikajúce hlášky niektorých jednotiek aj na sympatické hlasy Orkov. Možno, že si na aspon pár chvýlok vzpomeniete i dnes, rovnako ako na staré známe cheaty - napríklad na "glittering prizes" a "on screen" zabudol málokto. Blizzard k hre dokonca pribalil aj užívatelsky priatelský editor máp, vďaka ktorému si každý mohol stvorit mapu podla svojho gusta, a tu si potom zahrať napríklad s kamarátmi - warcraftovský multiplayer je totiž, rovnako ako celá hra, skvelý. Kto hral multiplayer pochopí a kto nie nikdy nepocíti ten pocit, keď kamarátovi bez jeho vedomia kántryte bezbranných robotníkov, alebo mu odrežete cestu, ktorú práve potrebuje. Takýto pocit blaženosti sa jednoducho opísať nedá a ktorý hrali multiplayer to určite potvrdia.

Všetky tieto klady sú fajn, je nutné povedať, že v konečnom dôsledku znamenajú jediné - Warcraft 2 sa hrá mimoriadne skvelo. Warcraft 2 ovplýva hratelnosťou, ktorá neupadá ani po Týždňoch a týždňoch neustáleho hrania. (overené)

  ocenenie najlepšia hra roka
  "Najlepšia RTS všetkých čias." (časopis MegaBit)
  Najvižšie hodnotenia všetkých hráčskych časopisov.

Tak či onak je Warcraft 2 obrovská legenda, ktorá si svoje miestečko v Klasike bez rozporu zaslúži.

Recenzoval Anonym – 1. apríl 2014