The Elder Scrolls: Arena

Recenzia hry

The Elder Scrolls: Arena, vydaný v roku 1994 pre DOS, je inauguračným titulom v tom, čo sa stane jednou z najuznávanejších a najúspešnejších RPG sérií v histórii hier. Zatiaľ čo mnohí moderní hráči poznajú rozsiahly svet Skyrimu, menej z nich si uvedomuje, že Arena sa môže pochváliť najväčším herným svetom v celej sérii Elder Scrolls. Vývojári vytvorili obrovský svet, pričom vykreslená veľkosť herného univerza dosahuje ohromujúcich 120 miliónov štvorcových kilometrov, čo je rozsah takmer nepochopiteľný.

Cisár Uriel Septim VII bol uväznený zradným cisárskym „bojovým mágom“ Jagarom Tharnom. Jediný spôsob, ako oslobodiť cisára, je nájsť všetkých osem kusov Palice chaosu. Až potom môže hrdina vyzvať Jagara Tharna na súboj. Hráča (a protagonistu) k tomuto cieľu povedie Ria Silmane, ktorá bola Tharnovou učnicou – kým Tharn nezískal trón. Pretože Silmane nesúhlasila s konaním svojho pána, Thran ju zabil. Svoju duchovnú podstatu si však zachovala, aby hráča mohla vyviesť z cisárskeho väzenia a viesť ho – hovorí mu v snoch – ku všetkým ôsmim kúskom palice.

Arena, prvá hra Elder Scrolls, mala byť pôvodne úplne iná hra. Nakoniec sme sa ale dočkali klasického dungeonu s rozľahlým svetom Tamrielu, inšpirovaného nielen hrou Ultima Underworld. Na rozdiel od predchádzajúcich hier obsahovala Arena kompletný kontinent – hráč mohol navštíviť všetky provincie Tamrielu. Hoci ste nemohli cestovať z mesta do mesta na vlastnú päsť ako v neskorších hrách. Svet však tvorili akési uzavreté mapy. Arena ešte nemala komplexný systém, prišla až s Daggerfall, jej systém bol akousi odvodením od hier AD&D. Položil však základ neskoršej veľmi populárnej série.